Hidden Slovakia
ENSKDEPLHU
Veža Michalskej brány v bratislavskom Starom Meste
Hrad a pevnosťBratislava a západné Slovensko

Michalská brána: posledná stredoveká brána Bratislavy

Michalská brána v Starom Meste v Bratislave je jedinou zachovanou bránou z pôvodného mestského opevnenia a jednou z najstarších budov v meste. Jej 51-metrová veža, v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu a zakončená sochou svätého Michala, ukrýva expozíciu zbraní a opevnenia s vyhliadkovým balkónom.

Cez túto bránu prešlo devätnásť uhorských kráľov na ceste na korunováciu. Je jedinou zo štyroch bratislavských brán, ktorá prežila, a veža ukrýva malú schránku s relikviami.

KdeStaré Mesto v Bratislave, na konci Michalskej ulice, západné Slovensko
TypStredoveká mestská brána a veža s barokovým zakončením; dnes múzeum
Vhodné preKrátke prechádzky mestom, milovníkov histórie a zbraní a fotografov, ktorí majú radi výhľady z výšky
Ako sa tam dostaťV pešej zóne bratislavského Starého Mesta, kúsok od Mirbachovho paláca a ďalších pamiatok v centre

Dejiny Michalskej brány

V stredoveku obklopovali Bratislavu hradby a do mesta aj z neho sa dalo dostať len cez jednu zo štyroch silno opevnených brán. Michalská brána bola severná. Na východe stála Laurinská brána, na juhu malá Rybárska brána, ktorou do mesta vchádzali rybári s úlovkom z Dunaja, a na západe Vydrická brána. Zachovala sa jedine Michalská. Meno dostala podľa kostola svätého Michala a podľa osady, ktorá vyrástla za hradbami; kostol dávno zanikol. Zdroje sa nezhodujú v tom, kedy presne postavili prvú vežu, a datujú ju od konca 13. do konca 14. storočia, no prvá písomná zmienka o bráne pochádza z roku 1411.

Prístup chránilo predpolie pred bránou uzavreté padacím mostom ponad priekopu, neskôr prestavané z kameňa. Vstup zatvárala padacia mreža spolu s drevenými vrátami a dodnes sa zachovalo horné brvno s otvormi na pánty vrát. Systém dopĺňali barbakan, dva rady hradieb a dve bašty. Staršiu vežu v 16. storočí nahradila nová a horná osemboká časť sa datuje do rokov 1511 – 1517. Na vonkajšom oblúku je gotický erb z roku 1515.

V rokoch 1563 až 1830 bola Bratislava, vtedy Prešporok, korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. Devätnásť kráľov prichádzalo cez Vydrickú bránu a posledné zastavenie pred cestou do dómu svätého Martina urobilo pri Michalskej bráne; v dóme zložili prísahu a boli korunovaní. Dodnes cez bránu vedie značená korunovačná cesta.

Vežu prestavali do dnešnej barokovej podoby v rokoch 1753 až 1758, za vlády Márie Terézie. Dostala medenú strechu a na vrchole sochu svätého Michala porážajúceho draka od bratislavského majstra Petra Ellera. Kamenný kartuš na vnútornej strane pripomína, že vežu v roku 1758 opravila mestská rada spolu s obyvateľmi. V roku 1845 poškodenú sochu zložili, opravili a slávnostne vrátili späť za zvonenia všetkých zvonov v meste.

V roku 2021 sa začala nová obnova, ktorá mala odstrániť škody nahromadené od roku 1845 a vrátiť vežu do barokovej podoby z rokov 1757 – 1758. Sochu zložili, na základe historických dokumentov rekonštruovali a pozlátili. Keď otvorili schránku ukrytú v jej hlave, našli v nej listy, relikvie deviatich svätých a mince, medzi nimi aj odkaz, v ktorom Eller napísal, že dielo dokončil 20. júna 1758 a dostal za ňu 200 zlatých.

Zaujímavosti o Michalskej bráne

  • Cez bránu mali pri korunovačných sprievodoch v rokoch 1563 až 1830 prejsť devätnásti uhorskí králi.
  • V múre veže je zabudovaný ružový náhrobný kameň zo zaniknutej osady svätého Michala, viditeľný z vnútornej strany vo výške asi tretieho poschodia.
  • Tehlový most cez bývalú priekopu pred bránou z roku 1727 je najstarším mostom v Bratislave.
  • Laserový lúč vysielaný z južného okna veže naznačuje trasu pôvodného Korza.
  • Priekopa pred bránou kedysi slúžila ako strelnica a v rokoch 1750 až 1780 v nej v drevenom divadle hrávali putovné nemecké spoločnosti a talianske operné súbory.
  • Na oblúku starého padacieho mosta je latinský nápis z roku 1723 Omne regnum in se ipsum divisum desolabitur, teda každé kráľovstvo rozdelené proti sebe spustne.

Výlety v okolí: Michalská brána

Zážitky v okolí, ktoré si môžete rezervovať online cez Viator:

Návšteva Michalskej brány

  • Vo veži sídli expozícia zbraní a opevnenia Mestského múzea v Bratislave, ktorá približuje obranu mesta od jej začiatkov až po zbúranie v 18. storočí, keď hradby bránili rozvoju mesta.
  • Z balkóna na šiestom podlaží sa otvárajú výhľady na Staré Mesto, hrad a okolie.
  • Zvonka si všimnite gotický erb z roku 1515 na vonkajšom oblúku a most ponad bývalú priekopu. Časť starej priekopy je verejnosti prístupná od roku 2006.
  • Barbakan sa zachoval, čiastočne zabudovaný do domu na Michalskej 25, a ulica za bránou si zachovala zahnutý pôdorys medzibránia.
  • Michalská brána stojí hneď vedľa Mirbachovho paláca, Laurinskej brány, Kostola klarisiek a Pálffyho paláca, takže sa dobre hodí do prechádzky Starým Mestom. Pred cestou si overte aktuálne otváracie hodiny.

Otváracie hodiny, prístup a podmienky sa môžu zmeniť. Overte si ich pred cestou.

Mapa: kde sa nachádza Michalská brána

Fotografie: Michalská brána

Michalská brána a Michalská ulica v Bratislave
Veža Michalskej brány z ulice
Detail Michalskej brány v Bratislave
Veža Michalskej brány nad Starým Mestom
Michalská brána a jej veža v Bratislave

Otázky

Čo je Michalská brána v Bratislave?

Michalská brána je jediná zachovaná mestská brána stredovekého bratislavského opevnenia a jedna z najstarších budov v meste. Vo veži je dnes múzeum zbraní a vyhliadkový balkón.

Aká vysoká je Michalská brána?

Veža má asi 51 metrov vrátane sochy svätého Michala na vrchole. Dnešnú barokovú podobu dostala pri prestavbe v rokoch 1753 – 1758.

Prečo sa volá Michalská brána?

Meno dostala podľa kostola svätého Michala a predmestia za hradbami, z ktorého sa do mesta vchádzalo. Kostol už neexistuje.

Dá sa na Michalskú bránu vystúpiť?

Áno, vo veži je múzeum a z balkóna na šiestom podlaží sú výhľady na Staré Mesto a hrad. Pred cestou si overte aktuálne otváracie hodiny.

Čo sa dialo pri obnove v roku 2021?

Vežu obnovili a sochu svätého Michala zložili, rekonštruovali a pozlátili. V schránke v soche našli listy z roku 1758, relikvie deviatich svätých a mince.

Čo bola korunovačná cesta v Bratislave?

V rokoch 1563 až 1830 korunovali uhorských kráľov v Bratislave a išli cez Vydrickú a Michalskú bránu do dómu svätého Martina. Značená trasa vedie cez bránu dodnes.

Aj v okolí