Hidden Slovakia
ENSKDEPLHU
Hrad Červený Kameň pohľadom z vrchu Kukla
Hrad a pevnosťBratislava a západné Slovensko

Hrad Červený Kameň: pevnosť Fuggerovcov a zámok Pálfiovcov

Hrad Červený Kameň sa vypína na kremennej skale na juhovýchodnom svahu Malých Karpát, nad obcou Častá neďaleko Modry. Začínal ako pohraničný hrad z 13. storočia, Fuggerovci ho prestavali na delovú pevnosť a stal sa renesančným a barokovým sídlom Pálfiovcov. Dnes je múzeom a ľahkým výletom z Bratislavy po Malokarpatskej vínnej ceste.

Pevnosť, ktorú augsburská bankárska rodina postavila na uskladnenie medi, vína a pokladov, vznikla s využitím myšlienok spájaných s Albrechtom Dürerom a neskôr sa stala šľachtickým sídlom.

KdeNad Častou pri Modre, Malé Karpaty, západné Slovensko
TypRenesančná pevnosť a zámok, dnes múzeum Slovenského národného múzea
Vhodné preMilovníkov histórie a architektúry, turistov na vínnej ceste, rodiny na výlete z Bratislavy
Ako sa tam dostaťZhruba 30 – 40 km severovýchodne od Bratislavy, hneď južne od obce Častá

História hradu Červený Kameň

Už v polovici 13. storočia tu stál kamenný hrad, súčasť pohraničnej sústavy hradov Uhorského kráľovstva, ktorá sa tiahla od Bratislavy po Žilinu. Strážil cestu vedúcu od Dunaja smerom na Moravu. Počas storočí sa ocitol v rukách mnohých šľachtických rodov, medzi nimi Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý ho získal v 13. storočí, neskôr Svätojurských a bratov Zápoľských. V roku 1526, po bitke pri Moháči, sa Pálfiovci postavili na stranu Ferdinanda Habsburského a dynastii zostali verní vyše štyristo rokov.

Rozhodujúci obrat prišiel v roku 1528, keď majetok kúpil augsburský obchodník a bankár Anton Fugger. Fuggerovci boli partnermi Turzovcov v obchode s meďou zo stredného Slovenska a potrebovali bezpečné miesto na uskladnenie rudy, vína a cenností. V rokoch 1535 – 1557 nahradili starší hrad novou pevnosťou so štvorcovým centrálnym nádvorím, štyrmi nízkymi a širokými nárožnými baštami a obrovskými skladovacími pivnicami. V baštách boli kazematy a strelné komory s dômyselným odvetrávaním odvádzajúcim dym po výstreloch a systém sa spája s teóriami norimberského umelca Albrechta Dürera. Pracovali na nej talianski majstri a stavba trvala približne dvadsať rokov.

V 80. rokoch 16. storočia prešiel hrad na Pálfiovcov sobášom Mikuláša II. Pálffyho s Máriou Magdalénou Fuggerovou a v roku 1588 vyplatil zvyšný podiel. Pálfiovci premenili prísnu pevnosť na honosný renesančný zámok a k pôvodnému juhozápadnému krídlu pridali dve poschodové obytné krídla a jedno prízemné. V júli 1683 hrad obsadili jazdci Imricha Thökölyho, ktorým otvoril brány, no čoskoro ho spätne získali lsťou. V roku 1701 ho obišiel cisárov Leopoldov rozkaz na búranie hradov, a to vďaka vernosti rodiny Habsburgovcom.

Požiare hrad poškodili niekoľkokrát, aj v roku 1758, no Pálfiovci ho vždy obnovili. Okolo roku 1750 pribudol barokový vstupný portál a kamenný most a interiéry obohatili umeleckými dielami a jedinečnou salou terrenou so štukovou výzdobou. Rodina vlastnila Červený Kameň do roku 1945, keď ho štát vyvlastnil. Po druhej svetovej vojne ho viackrát obnovovali a po prestavbe od roku 1992 opäť predstavuje bytovú kultúru šľachty od 16. do 20. storočia. Dnes patrí Slovenskému národnému múzeu.

Zaujímavosti o hrade Červený Kameň

  • Povesť hovorí, že dvanásť mudrcov vybralo na stavbu vrch Kukla, no dobré víly počas noci nadvihli rozostavaný hrad a preniesli ho na susedný kopec, kde stojí dodnes.
  • Hrad je postavený na obrovskej kremennej skale, ktorá je dodnes viditeľná ako podlaha pivníc.
  • Slovenský názov znamená červený kameň a maďarský Vöröskő mu zodpovedá doslovne. Nemecký názov znel Bibersburg, skôr Rotenstein.
  • Obranné pivnice sa spájajú so systémom vychádzajúcim z myšlienok norimberského umelca Albrechta Dürera, jednou z prvých pevností tohto druhu v regióne.
  • Perokresba hradu z roku okolo 1570, uložená v univerzitnej knižnici v Salzburgu, ho zobrazuje pod nemeckým názvom Pibersburg.
  • Pálfiovci hrad vlastnili do roku 1945 a cisársky príkaz z roku 1701 na búranie hradov ho obišiel vďaka ich vernosti Habsburgovcom.

Výlety v okolí: Hrad Červený Kameň

Zážitky v okolí, ktoré si môžete rezervovať online cez Viator:

Návšteva hradu Červený Kameň

  • Múzeum, súčasť Slovenského národného múzea, predstavuje históriu šľachtického bývania od 16. do 20. storočia a je známe ako múzeum nábytku.
  • V pivniciach uvidíte opevnenie a delové bašty fuggerovskej pevnosti a v bývalej rytierskej sieni sa nachádza zbierka poľovníckych a historických zbraní.
  • Všimnite si barokový vstupný portál a kamenný most a salu terrenu so štukovými ornamentmi.
  • Hrad stojí na Malokarpatskej vínnej ceste, preto sa dá dobre spojiť s návštevou neďalekej obce Častá a okolitých viníc.
  • Otváracie hodiny a expozície sa počas roka menia, preto si pred cestou overte aktuálne otváracie hodiny.

Otváracie hodiny, prístup a podmienky sa môžu zmeniť. Overte si ich pred cestou.

Mapa: kde sa nachádza Hrad Červený Kameň

Fotografie: Hrad Červený Kameň

Historická perokresba hradu, vtedy nazývaného Pibersburg, okolo roku 1570
Hrad Červený Kameň v Malých Karpatoch
Hrad Červený Kameň nad obcou Častá
Hrad Červený Kameň z diaľky
Pohľad na hrad Červený Kameň

Otázky

Čo je hrad Červený Kameň?

Je to renesančná pevnosť a zámok v Malých Karpatoch pri Častej, dnes múzeum. V 16. storočí ho vybudovali Fuggerovci a neskôr patril rodu Pálfiovcov.

Kde sa hrad Červený Kameň nachádza?

Stojí na juhovýchodnom svahu Malých Karpát, hneď južne od obce Častá a neďaleko Modry, severovýchodne od Bratislavy.

Kto postavil hrad Červený Kameň?

Prvý kamenný hrad vznikol v 13. storočí. Dnešnú pevnosť postavili v rokoch 1535 – 1557 Fuggerovci z Augsburgu a Pálfiovci ju premenili na zámok.

Čo je vo vnútri vidieť?

Múzeum predstavuje šľachtické bývanie od 16. do 20. storočia, s nábytkom, zbierkou poľovníckych a historických zbraní v bývalej rytierskej sieni a opevnenými pivnicami.

Kto vlastnil hrad do 20. storočia?

Rod Pálfiovcov ho vlastnil do roku 1945, keď ho prevzal štát.

Existuje o hrade nejaká povesť?

Áno. Hovorí, že víly premiestnili hrad cez noc z vrchu Kukla na skalu, na ktorej stojí dnes.

Aj v okolí