Hidden Slovakia
ENSKDEPLHU
Brána Muránskeho hradu
Hrad a pevnosťStredné Slovensko

Muránsky hrad: 935-metrová zrúcanina Muránskej Venuše

Muránsky hrad je zrúcanina na vrchu Cigánka, vo výške 935 metrov tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, nad obcou Muráň na južnom okraji národného parku Muránska planina. Založili ho v 13. storočí na ochranu obchodnej cesty a spája sa s ním zbojnícky rytier, slávna šľachtičná a niektoré z najznámejších povestí Gemera.

Vyrabovával z neho zbojnícky rytier, šľachtičná zvaná Muránska Venuša ho získala lesťou a epos o ňom napísal básnik: tretí najvyššie položený hrad Slovenska zažil všetko.

KdeNad obcou Muráň, Gemer, stredné Slovensko
TypZrúcanina horského hradu na vrchu Cigánka, 935 m n. m., v národnom parku Muránska planina
Vhodné preTuristov, milovníkov histórie a povestí a každého, koho lákajú zrúcaniny horských hradov
Ako sa tam dostaťAsi 9 km severozápadne od Revúcej; na hrad sa chodí pešo po značených chodníkoch z Muráňa a ďalších východísk

Dejiny Muránskeho hradu

Muránsky hrad postavili v 13. storočí ako kráľovský, pravdepodobne krátko po tatárskom vpáde v roku 1241, na skalnom výbežku s rozhľadom ďaleko na juh do doliny rieky Muráň. Jeho úlohou bola ochrana cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1271, keď ho kráľ Štefan V. daroval šľachticovi menom Gunig. V prvej polovici 15. storočia ho prestavali, takže nevieme, ako pôvodne vyzeral. Po dokončení stála na vrchu veľká pevnosť: plocha ohraničená múrmi mala asi 500 metrov na dĺžku a 150 metrov na šírku.

V roku 1440 hrad zverila Alžbeta Luxemburská svojmu žoldnierskemu veliteľovi Jánovi Jiskrovi, ktorý ho výrazne spevnil, a jeho husitskí bratríci ho držali, kým ho v roku 1462 nezískal kráľ Matej Korvín. Okolo roku 1500 prešiel na rod Tornalyovcov. Po smrti majiteľa v roku 1528 sa opatrovník jeho malého syna, Matej Bašo, hradu zmocnil a urobil z neho základňu družiny, ktorá podnikala výpravy po Gemeri, Spiši a Malohonte. Pripisuje sa mu vypálenie Levoče a Dobšinej aj zničenie kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku. V roku 1549 hrad po dlhom obliehaní dobyli cisárske vojská a Bašu zabili. O udalostiach hovorí Pieseň o zámku Muránskom, jedna z najstarších zachovaných slovenských piesní.

Zlatý vek hradu nastal na začiatku 17. storočia za Séčiovcov. Po Tomášovi Séčim ho zdedil syn Juraj a po Jurajovej smrti v roku 1625 jeho dcéry. Najslávnejšia z nich, Mária Séčiová, dostala prezývku Muránska Venuša. V roku 1644 sa spolu s veliteľom Františkom Vešelénym lesťou prelstila príbuzných, ktorí hrad držali pre sedmohradského kniežaťa, a bez výstrelu ho odovzdali habsburskej strane. Vzali sa a Vešelény sa v roku 1655 stal uhorským palatínom. V roku 1666 stál na čele sprisahania magnátov proti cisárovi a po jeho smrti v roku 1667 hrad ešte niekoľko rokov bránila Mária, kým ho v roku 1670 po päťdňovom obliehaní nedobyli vojská Karola Lotrinského.

Po roku 1670 hrad už nikdy nemal majiteľa, ktorý by sa oň vedel postarať. Obsadili ho povstalci Imricha Thökölyho a neskôr ľudia Františka II. Rákociho a požiare v rokoch 1702 a 1760 ho vážne poškodili. V roku 1720 ho dostal gróf Štefan Koháry a prostredníctvom manželstva rod Coburgovcov, ktorí ho vlastnili do roku 1945. Posledným obyvateľom mal byť v roku 1820 84-ročný vojak vo výslužbe. V roku 1972 hrad vyčistili a väčšia rekonštrukcia v roku 2005 priniesla dve vyhliadkové plošiny a obnovenú bránu.

Zaujímavosti o Muránskom hrade

  • Vo výške 935 metrov nad morom je Muráň tretí najvyššie položený hrad na Slovensku.
  • Pieseň o zámku Muránském od Martina Bošňáka, jedna z najstarších slovenských piesní, rozpráva o Bašovej vláde a dobytí hradu a autor sa mal obliehania sám zúčastniť.
  • Mária Séčiová si vyslúžila prezývku Muránska Venuša a básnik István Gyöngyösi, hosť Vešeléniho dvora v rokoch 1663 – 1664, tu napísal barokový epos o zaľúbencoch.
  • Hrad inšpiroval básnika Jánosa Arany, ktorý o obliehaní napísal hrdinskú ľúbostnú báseň, aj Károlyho Kisfaludyho, autora divadelnej hry.
  • V 40. rokoch 19. storočia dal coburgský knieža postaviť pri zrúcaninách turistický dom a básnik Sándor Petőfi vyryl do jeho brány svoje meno a dátum 14. júla 1846; nápis neskôr dali pod sklo.
  • V skale pred vstupnou bránou sú pravidelné žliabky na uchytenie trámov drevených schodov, ktorých tu údajne bolo vyše sto.

Výlety v okolí: Muránsky hrad

Zážitky v okolí, ktoré si môžete rezervovať online cez Viator:

Návšteva Muránskeho hradu

  • Zrúcaniny sú voľne prístupné. Od chaty Zámok (843 m) vedie na hrad krátke, ale strmé stúpanie asi 90 metrov okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883.
  • Z obce Muráň vedie červeno značená Cesta Márie Széchy s prevýšením asi 450 metrov; ďalšie prístupy začínajú v Muránskej Hute, na Prednej Hore a vo Veľkej Lúke, odkiaľ k hradu vedie aj náučný chodník.
  • Na vrchu uvidíte gotickú vstupnú vežu s kamennou sedíliou, renesančnú sgrafitovú ornamentiku na jednom z múrov a základy budov roztrúsené po veľkom nádvorí.
  • Drevené vyhliadkové plošiny so zábradlím a prístrešok s lavicami uľahčujú vychutnať si výhľady na Muránsku planinu.
  • V okolí na tomto webe nájdete kostol Sedembolestnej Panny Márie v Pohorelej (asi 12 km), hrad Krásna Hôrka (asi 41 km) a kostoly v Levoči (asi 49 km). Pred cestou si overte informácie o stave chodníkov.

Otváracie hodiny, prístup a podmienky sa môžu zmeniť. Overte si ich pred cestou.

Mapa: kde sa nachádza Muránsky hrad

Fotografie: Muránsky hrad

Hradná brána v Muráni
Muránsky hrad zo severu, prvý pohľad
Muránsky hrad zo severu, druhý pohľad
Muránsky hrad zo severu, tretí pohľad
Zrúcaniny Muránskeho hradu na vrchu

Otázky

Kde je Muránsky hrad a ako sa tam dostať?

Muránsky hrad stojí na vrchu Cigánka nad obcou Muráň, asi 9 km severozápadne od Revúcej. Chodí sa naň pešo, napríklad od chaty Zámok po krátkom, strmom chodníku.

Ako vysoko leží Muránsky hrad?

Hrad stojí vo výške 935 metrov nad morom, čo z neho robí tretí najvyššie položený hrad na Slovensku.

Kto bola Muránska Venuša?

Bola to Mária Séčiová, šľachtičná, ktorá vlastnila hrad v 17. storočí a vydala sa za Františka Vešeléniho, neskoršieho uhorského palatína. Po jeho smrti bránila Muráň pred cisárskymi vojskami do roku 1670.

Kto bol Matej Bašo?

Bašo bol zbojnícky rytier, ktorý hrad držal od roku 1529. Vyrabovával okolité kraje, kým hrad v roku 1549 nedobyli cisárske vojská a Bašu zabili.

Je Muránsky hrad prístupný návštevníkom?

Zrúcaniny sú voľne prístupné pešo, s vyhliadkovými plošinami a prístreškom na oddych. Pred cestou si overte informácie o stave chodníkov.

Čo sa stalo s Muránskym hradom v 18. storočí?

Požiare v rokoch 1702 a 1760 ho vážne poškodili a po druhom ho už neobnovili. Koncom 18. storočia už nebol obývaný.

Aj v okolí