Kostol a kláštorNatáčané tuVýchodné Slovensko a Spiš

Červený kláštor: pustovnícky kláštor, kde Dunajec preráža Pieniny

Červený kláštor stojí v ústí potoka Lipník do Dunajca v Pieninskom národnom parku, v rovnomennej obci v okrese Kežmarok, priamo pri poľskej hranici. Založili ho v 14. storočí kartuziáni a neskôr v ňom žili kamaldulskí pustovníci. Gotický a barokový areál je národnou kultúrnou pamiatkou a dnes slúži ako múzeum. Patrí medzi najzaujímavejšie kláštory, čo vidieť v Pieninách, a je výborným tipom na skryté poklady severného Slovenska.

Mlčanliví pustovníci tu žili v samostatných domčekoch so záhradkami a jeden z nich, lekárnik a bylinkár brat Cyprián, mal podľa povesti zletieť z vrchu na lietajúcom stroji, ktorý si sám zostrojil.

KdeČervený Kláštor, Pieninský národný park, okres Kežmarok, sever Slovenska

TypBývalý kartuziánsky a kamaldulský kláštor s gotickým kostolom; dnes múzeum

Vhodné preMilovníkov histórie a architektúry, turistov v Pieninách a všetkých, čo zaujíma kláštorný život a liečiteľstvo

Ako sa tam dostaťV obci Červený Kláštor na slovensko-poľskej hranici, asi 25 km severozápadne od Starej Ľubovne

Dejiny Červeného kláštora

Kláštor vznikol ako pokánie. Stará povesť hovorí, že šľachtic menom Kokoš z rodu Brezovických zabil prepošta a za trest mal založiť šesť kláštorov, podarilo sa mu však len dva: prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí svätého Antona pri Lechnici. Založenie potvrdila spišská kapitula v roku 1319 a v roku 1320 dal súhlas kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Stavať sa začalo okolo roku 1330 na starej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Poľskom, pri brode cez Dunajec. Oficiálne sa komplex volal Lechnický kláštor, ľudový názov Červený kláštor vznikol podľa červených striech a tehlových detailov rímsových a rebier kláštora.

Za kartuziánov, ktorí tu zostali do 60. rokov 16. storočia, kláštor zbohatol a stal sa centrom vzdelanosti. Mnísi mali pivovarnícke, mlynské a rybárske práva a každý býval v malom domčeku so záhradkou okolo krížovej chodby, v mlčaní a pri striedmej strave. Malý gotický kostol začali stavať okolo roku 1360. Vznikali tu bohato zdobené rukopisy, z ktorých sa dva zachovali: jeden v Jagelonskej knižnici v Krakove a druhý v Budapešti. Mnísi sa venovali aj astronómii, medicíne a alchýmii. Husitské vojská kláštor vyplienili v roku 1431 a opäť v roku 1433, v roku 1545 naň zaútočili rytieri z hradu Niedzica. Mnísi ušli cez rieku do Poľska a v roku 1563 bol kláštor zrušený.

Nasledovali svetskí majitelia, medzi nimi Štefan Tököli a od roku 1626 Rákociovci, pričom Pavol Rákoci dal schátrané budovy opraviť a obohnať múrom. V roku 1699 kláštor kúpil nitriansky biskup Ladislav Matiašovský a odkázal ho kamaldulom, ktorí sa sem nasťahovali v roku 1711. Prestavali ho v barokovom slohu, nazvali ho Kláštor pustovníkov hory Troch korún a zriadili desať pustovní, pivovar a hostinec. Kostol si zachoval gotický exteriér, no v roku 1747 dostal barokový interiér s maľbami rastlinných motívov a v roku 1750 pribudla veža. V roku 1754 mnísi otvorili lekáreň, ktorá sa preslávila za brata Cypriána, jeho herbár vyšiel v roku 1766. V rokoch 1754 až 1772 tu pôsobila aj vysoká teologická škola pre mladých mníchov.

V roku 1782 cisár Jozef II. zrušil kontemplatívne rády a mnísi museli kláštor opustiť. Knižnica putovala do Budapešti a vybavenie kostola do poľského Muszyna. V roku 1820 daroval František I. kláštor gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove, no kláštor naďalej chátral a požiar v roku 1907 napáchal veľké škody. Po roku 1918 sa o opravu časti areálu zaslúžili nadšenci z prešovskej odbočky Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Dôkladná rekonštrukcia sa začala v roku 1956 a skončila v roku 1966, keď sa otvorila prvá múzejná expozícia. Areál vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Rozšírené múzeum sa znovu otvorilo v roku 1993 a od roku 2008 ho spravuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Zaujímavosti o Červenom kláštore

Podľa starej povesti kláštor vznikol pre zločin: šľachtic Kokoš zabil prepošta a ako pokánie mal založiť šesť kláštorov, postavili sa však len dva.
Brat Cyprián, ktorého svetské meno sa uvádza ako Franz Ignatz Jäschke, je známy ako Lietajúci mních. Povesť hovorí, že na lietajúcom stroji vlastnej výroby zletel z vrcholu Troch korún na nádvorie kláštora.
Cypriánov herbár z roku 1766 opisuje 272 druhov rastlín z Pienin a Tatier v štyroch jazykoch a jeho herbár sa zachoval v múzeu v Tatranskej Lomnici.
Refektár má neskorogotickú sieťovú klenbu z druhej polovice 15. storočia a po roku 1520 mu steny vyzdobili ornamentmi a výjavmi z pašiového cyklu.
Mních Romuald Hadbavný, ktorý tu pôsobil ako správca majetku a archivár, sa spája s latinsko-slovenským slovníkom a so starou slovenskou kamaldulskou Bibliou.
Červený kláštor mal viacero mien: v stredoveku Lechnický kláštor, za kamaldulov Kláštor pustovníkov hory Troch korún.

Natáčané tu

Film natáčaný v Červenom kláštore

Pokojné prostredie kláštora poslúžilo ako filmová lokalita pre príbeh jeho najslávnejšieho mnícha.

Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (2009) – V kláštore sa natáčal slovensko-poľský historický celovečerný film o Lietajúcom mníchovi v réžii Mariany Čengel Solčanskej.

Výlety v okolí: Červený kláštor

Zážitky v okolí, ktoré si môžete rezervovať online cez Viator:

Private Hiking Tour Visit to Slovakia with Licensed Guide

★ 5 (75 recenzií) · 6 h

Zobraziť podrobnosti ›

Day Hike with a Local Mountain Guide in High Tatras

★ 5 (6 recenzií) · 8 h

Zobraziť podrobnosti ›

Enchanting Levoča: Love Amidst Historic Grandeur

2 h

Zobraziť podrobnosti ›

Echoes of History: Levoča Legendary Stroll

2 h

Zobraziť podrobnosti ›

Návšteva Červeného kláštora

Hlavné stavby tvoria gotický jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou, takzvaná hodinová veža a hospodárske budovy, ktoré kedysi obklopoval múr s cimburím.
Múzeum približuje históriu kláštora, kláštorný život, botaniku a lekárnictvo mníchov, ako aj umelecké pamiatky z kláštora a z celého severného Spiša. Súčasťou expozície je aj kostol.
Refektár so sieťovou klenbou a nástennými maľbami patrí k najkrajším interiérom areálu.
Kláštor stojí tam, kde Dunajec preráža vápencové útesy Pienin, a v jeho blízkosti končí pltnícka plavba po rieke, preto sa dobre kombinuje s dňom na túre alebo na vode.
Pred cestou si overte aktuálne otváracie hodiny.

Otváracie hodiny, prístup a podmienky sa môžu zmeniť. Overte si ich pred cestou.

Mapa: kde sa nachádza Červený kláštor

Fotografie: Červený kláštor

Otázky

Kde je Červený kláštor a ako sa tam dostať?

Červený kláštor stojí v rovnomennej obci v Pieninskom národnom parku, v okrese Kežmarok, na Dunajci a pri poľskej hranici. Od Starej Ľubovne je vzdialený asi 25 km severozápadne.

Prečo sa kláštor volá Červený?

Názov sa zvyčajne odvodzuje od červených striech areálu. Ako dôvod sa uvádzajú aj tehlové detaily rímsových a rebier klenieb.

Kto bol brat Cyprián, Lietajúci mních?

Cyprián bol kamaldulský mních, ktorý viedol kláštornú lekáreň a napísal herbár s opisom stoviek rastlín. Podľa povesti zletel z vrchu Troch korún na stroji, ktorý si zostrojil.

Ktorí mnísi žili v Červenom kláštore?

Kartuziáni tu žili od začiatku 14. storočia do 60. rokov 16. storočia a kamaldulskí pustovníci od roku 1711 do zrušenia kláštora v roku 1782. Obe rehole patrili k najprísnejším pustovníckym rádom.

Čo uvidíte v Červenom kláštore dnes?

V kláštore je múzeum s expozíciou o kláštornom živote, botanike a lekárnictve a súčasťou prehliadky je obnovený gotický Kostol svätého Antona Pustovníka. Refektár má neskorogotickú klenbu a nástenné maľby.

Aký starý je Červený kláštor?

Založenie potvrdili v roku 1319 a kráľovský súhlas prišiel v roku 1320, stavať sa začalo okolo roku 1330. Gotický kostol začali stavať okolo roku 1360.